Na letisku v Honolulu som vyčkal na môj prípoj. Malé lietadielko nás odviezlo za pár minút do Hilo. Silno od mora fúkalo, riadne nás to triaslo a hádzalo, ale pilot bravúrne zvládol pristávací manéver a bezpečne nás dostal na zem. Maličké letisko, asi tak veľké ako košické, ale z lietadla sme vystupovali cez nástupnú lávku (páni jazykovedci) teda rukáv. Neodmysliteľná súčasť letiska je voľná stena jednej strany, veď je tu celý rok príjemne teplúčko. Požičovňa áut ako stánok so suvenírmi na košickej hlavnej, auto ma už čakalo, navigácia si bez problémov poradila s nástrahami Havaja. A už sa veziem do môjho malého hotelíka na konci sveta. Síce navigácia si trošilinku zašpásovala, lebo ma poslala po ulici nášho hotelíka od začiatku do konca a asi 500 metrov som sa viezol pravou tropickou džungľou. Nakoniec všetko dobre dopadlo a trafil som. Pani domáca ma už čakala. Povodila ma po hotelíku, vysvetlila ako to tu funguje, pozvala ma na rannú kávu v spoločenskej miestnosti, napriek tomu, že som si neobjednal raňajky, to tu je vraj taký nepísaný zvyk. Predstavila mi svojich dvoch psov. Odovzdala mi balík, ktorý ma tu už čakal a na moje veľké prekvapenie som v bazéne začul slovenčinu. Sú tu aj dvaja mladí, Slovenka a Čech. Ktorí sa na Havaj vypravili presne s tých dôvodov ako ja. Prepadli by im nalietané míle.
Na chvíľku som si sadol pod palmu pri bazéne a vychutnal pokoj, ktorý je tu, bez ruchu veľkomesta a v lone tropickej prírody. Vybalil som si veci, osprchoval som sa a na viac mi už neostali sily, bezvládne som sa sklátil do postele a tvrdo som zaspal.
